Prokrastinácia a perfekcionizmus: ako spolu súvisia a čo s tým robiť
Prečo perfekcionista odkladá
Prokrastinácia znamená, že úlohu odsúvame, aj keď vieme, že nás to bude stáť. U perfekcionistu za tým zvyčajne nie je lenivosť, ale strach. Strach, že výsledok nebude dosť dobrý.
Keď má byť všetko bezchybné, samotný začiatok je zrazu riziko. Nedokonalá prvá verzia zabolí viac než prázdny papier, takže radšej počkáme. Až budeme mať čas, náladu a dokonalý plán, urobíme to „poriadne". Lenže ten okamih neprichádza.
Je to pasca: čím vyššie máte nastavenú latku, tým väčší tlak cítite a tým ľahšie je prácu odsunúť. Odkladanie potom prinesie úľavu na pár hodín a vzápätí ďalšiu vinu. A tá latku zdvihne ešte vyššie.
Nie je perfekcionizmus ako perfekcionizmus
Rozdiel je zásadný. Zdravá snaha o kvalitu znamená, že máte vysoké štandardy, ale chybu zvládnete. Nezdravý perfekcionizmus berie chybu ako katastrofu a veľmi ho riadia obavy z toho, čo si pomyslia ostatní.
Prokrastináciu poháňa hlavne tá druhá varianta. Samotné vysoké nároky odkladanie nespôsobujú. Problém je strach z chyby a z hodnotenia, nie to, že vám na výsledku záleží.
Zdravý perfekcionista si povie: „Chcem to urobiť dobre." Nezdravý si povie: „Nesmiem urobiť chybu." Prvý pocit vedie k práci, druhý k odkladaniu. Keď sami seba pristihnete pri druhej vete, je to signál, nie charakterová chyba.
Ako sa to prejavuje v praxi
U živnostníka alebo majiteľa malej firmy to má konkrétnu podobu:
Ponuku pre klienta prepisujete piatykrát, hoci prvá verzia bola v poriadku.
Web ani e-shop nespustíte, lebo „ešte nie je hotový".
Faktúru vystavíte s oneskorením, lebo najprv chcete mať dokonalý prehľad.
Pred každou úlohou sa dlho „pripravujete", ale nezačnete.
Výsledkom nie sú lepšie výsledky, ale oneskorené platby, stratené zákazky a viac stresu.
Príklad
Katarína robí grafiku na voľnej nohe. Logo pre klienta má hotové za dva dni, ale odovzdá ho až o dva týždne. Celý čas ho „dolaďuje" a bojí sa, že to nestačí. Klient by pritom bol spokojný hneď. Katarína tak prišla o čas na ďalšiu zákazku a pridala si týždeň nervozity, hoci výsledok nebol badateľne lepší.
Čo s tým robiť
-
Nastavte si, čo znamená „hotovo"
Skôr než začnete, zadefinujte, kedy je úloha dokončená. Pri ponuke napríklad: čitateľná, správne čísla, odoslaná do piatka. Nie „dokonalá". Keď máte cieľ, spoznáte, kedy prestať.
-
Oddeľte tvorbu od úprav
Najprv napíšte alebo urobte hrubú prvú verziu a kritiku si nechajte až potom. Keď opravujete a tvoríte súčasne, nepohnete sa z miesta.
-
Rozdeľte úlohu na malé kroky
Veľká úloha desí. „Vystaviť faktúru za projekt" zvládnete. „Dať do poriadku celé účtovníctvo" vás zavalí. Menší krok sa ťažšie odkladá.
-
Dajte si časový limit
Skúste pracovať v blokoch, napríklad 25 minút v kuse. Obmedzený čas prirodzene zloží tlak na dokonalosť, lebo jednoducho musíte niečo odovzdať.
-
Buďte na seba miernejší
Tvrdá sebakritika prokrastináciu zhoršuje. Keď si po odklade vynadáte, cítite sa horšie a odkladáte znova. Vľúdnejší prístup k sebe naopak odkladanie znižuje.
Metóda prvej verzie: dovoľte si urobiť to najprv zle. Cieľom prvého pokusu nie je kvalita, ale existencia. Mať čo upravovať je vždy lepšie než hľadieť do prázdna. Väčšina ľudí zistí, že „zlá" prvá verzia býva použiteľnejšia, než čakali.
Kedy je to viac než zlozvyk
Občasné odkladanie pozná každý. Ak však tlak na dokonalosť vedie k trvalej úzkosti, nespavosti alebo pocitu vyhorenia, nejde len o vôľu alebo lepšie plánovanie. V takom prípade má zmysel porozprávať sa s odborníkom. Nie je to zlyhanie, je to rozumný krok.
Je perfekcionizmus vždy zlý?
Nie. Zdravá snaha o kvalitu vám pomáha. Problém je nezdravá varianta poháňaná strachom z chyby a z hodnotenia ostatných, lebo tá vedie k odkladaniu.
Prečo prokrastinujem práve pri dôležitých úlohách?
Čím viac na úlohe záleží, tým väčší je strach z nedokonalého výsledku a tým silnejšie nutkanie ju odsunúť. Malé nedôležité veci sa odkladajú ťažšie, lebo pri nich toľko neriskujete.
Ako spoznám, že odkladám pre perfekcionizmus, a nie z lenivosti?
Pri lenivosti sa vám do úlohy nechce. Pri perfekcionistickej prokrastinácii ju naopak urobiť chcete, a práve preto nezačnete. Sprevádzajú to obavy typu „čo ak to nebude dosť dobré".
Funguje metóda „dosť dobré“ aj pri práci, kde na kvalite záleží?
Áno. „Dosť dobré" neznamená odbiť to. Znamená rozumnú latku a dokončenie namiesto nekonečného ladenia, ktoré aj tak nikam nevedie.
Pomôže deadline?
Vonkajší termín tlak na dokonalosť zmierni, lebo hotové je zrazu prednejšie než dokonalé. Umelé termíny fungujú slabšie, ale rozdelenie úlohy na kroky s vlastnými menšími termínmi pomáha.