Hlavná a vedľajšia SZČ: aký je rozdiel v odvodoch a povinnostiach

Čo rozhoduje o tom, či podnikáte hlavne alebo popri niečom
Na Slovensku môžete živnosť vykonávať dvoma spôsobmi: ako hlavnú alebo vedľajšiu samostatnú zárobkovú činnosť. Rozdiel nie je vo výške príjmu ani v tom, koľko času podnikaniu venujete. Rozhoduje jediná otázka: platí za vás poistné popri podnikaní ešte niekto iný?
Ak je podnikanie vaším jediným zdrojom príjmu a nikto ďalší za vás neodvádza poistné, ide o hlavnú činnosť. Ak popri živnosti pracujete, študujete alebo poberáte dôchodok a poistné za vás platí zamestnávateľ alebo štát, podnikáte ako vedľajšiu činnosť.
Vedľajšiu činnosť môžete vykonávať, ak spĺňate aspoň jednu z týchto podmienok:
ste zamestnaný a zamestnávateľ za vás odvádza poistné,
poberáte starobný, predčasný starobný, invalidný alebo výsluhový dôchodok,
ste študent v dennej forme štúdia (poistenec štátu),
poberáte materské alebo rodičovský príspevok,
staráte sa o dieťa do 6 rokov alebo o blízku osobu s ťažkým zdravotným postihnutím,
ste evidovaný uchádzač o zamestnanie na úrade práce.
Súbeh platiteľov poistného:
Keď popri podnikaní za vás platí poistné aj zamestnávateľ alebo štát, hovoríme o tzv. súbehu platiteľov. Práve súbeh je dôvod, prečo vedľajšia SZČ platí na zdravotných odvodoch menej – minimum už pokrýva druhý platiteľ.
Hlavná vs. vedľajšia v skratke
Kritérium |
Hlavná činnosť |
Vedľajšia činnosť |
|---|---|---|
Kto to je |
Podnikanie je jediný zdroj príjmu |
Podnikáte popri zamestnaní, štúdiu či dôchodku |
Zdravotné preddavky |
Minimálne od prvého dňa (2026: 121,92 €) |
Môžu byť aj nulové, doráta sa v ročnom zúčtovaní |
Sociálne odvody |
Podľa výšky príjmu |
Rovnako – status nehrá rolu |
Dane |
Rovnaké sadzby aj pravidlá |
Rovnaké sadzby aj pravidlá |
Vhodné pre |
Podnikanie naplno |
Rozbeh a testovanie bez rizika |
Zdravotné poistenie: najväčší rozdiel medzi hlavnou a vedľajšou činnosťou
Zdravotné odvody sú miesto, kde sa oba režimy líšia najvýraznejšie.
Ako hlavná SZČ platíte preddavky na zdravotné poistenie od prvého dňa podnikania, a to najmenej z minimálneho vymeriavacieho základu. Pre rok 2026 platí:
minimálny vymeriavací základ 762 €,
sadzba poistného 16 % (od januára 2026 sa zvýšila z pôvodných 15 %),
minimálny mesačný preddavok 121,92 €,
pri osobe so zdravotným postihnutím sadzba 8 %, teda 60,96 €.
Tento preddavok platíte bez ohľadu na to, ako sa vám darí – aj pri nulovom zisku alebo strate.
Ako vedľajšia SZČ v súbehu to máte inak: minimálny vymeriavací základ sa na vás nevzťahuje. Výšku preddavkov si určíte sami a môžu byť aj nulové. Skutočnú sumu poistného doráta zdravotná poisťovňa až po skončení roka v ročnom zúčtovaní, podľa reálneho zisku. Pozor však na druhú stranu mince: ak celý rok platíte nulové preddavky, pri vyššom zisku vám môže vzniknúť jednorazový nedoplatok za celé obdobie.

Plaťte si aspoň symbolický preddavok:
Aj keď ako vedľajšia SZČ minimum platiť nemusíte, dobrovoľné platenie nižších preddavkov už počas prvého roka rozloží náklady na viac mesiacov a výrazne zníži riziko vysokého nedoplatku po ročnom zúčtovaní.
Preddavky na zdravotné poistenie sú splatné do 8. dňa nasledujúceho mesiaca.
Sociálne poistenie: tu status hlavná/vedľajšia nehrá rolu
Pri sociálnom poistení čaká mnoho podnikateľov prekvapenie: rozdiel medzi hlavnou a vedľajšou činnosťou tu neexistuje. Či podnikáte naplno alebo popri zamestnaní, pravidlá sú rovnaké. Rozhoduje jedine výška vášho príjmu za predchádzajúci rok.
Od roku 2026 sa navyše pravidlá výrazne zmenili (v rámci konsolidačného balíčka). Podľa príjmu z podnikania za rok 2025 patríte do jedného z troch pásiem:
príjem do 2 876,90 € – sociálne odvody neplatíte vôbec,
príjem od 2 876,90 € do 9 144 € – platíte tzv. mikroodvod 131,34 € mesačne,
príjem nad 9 144 € – vzniká vám povinné poistenie s minimom 303,11 € mesačne.
Sadzba poistného pre SZČO je 33,15 %. Sociálna poisťovňa posudzuje váš príjem k 1. júlu (alebo k 1. októbru, ak máte predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) a výšku odvodov vám oznámi sama. Nové SZČO majú navyše odvodové prázdniny skrátené na 6 mesiacov od začiatku podnikania – prvý príjmový test tak prichádza skôr než v minulosti.

Príklad z praxe:
Pani Kováčová je zamestnaná na plný úväzok a popri tom si založila živnosť ako vedľajšiu činnosť. Na zdravotné poistenie neplatí žiadne preddavky, pretože poistné za ňu odvádza zamestnávateľ. Za rok 2025 mala zo živnosti príjem 6 000 €. Od júla 2026 jej preto vzniká mikroodvod do Sociálnej poisťovne 131,34 € mesačne. Po podaní daňového priznania jej zdravotná poisťovňa doráta skutočné zdravotné poistné podľa zisku.
Dane platíte v oboch prípadoch rovnako
Pri dani z príjmov nezáleží na tom, či podnikáte hlavne alebo popri zamestnaní – sadzby aj pravidlá sú identické. Ako živnostník si môžete uplatniť:
paušálne výdavky vo výške 60 % z príjmov, najviac 20 000 € ročne, alebo
skutočné výdavky vedené v daňovej evidencii či účtovníctve.
Základ dane si znížite o nezdaniteľné časti (na daňovníka, na manžela/manželku, príspevky na 3. pilier). Ak podnikáte popri zamestnaní, v daňovom priznaní uvediete príjmy zo zamestnania aj zo živnosti a daň sa vypočíta zo súčtu.
Ktorý režim sa vám oplatí
Voľba závisí od toho, v akej ste situácii:
Vedľajšia činnosť je ideálna, ak podnikanie len skúšate popri istom príjme. Zdravotné preddavky môžu byť na začiatku nulové, riziko je nižšie a máte čas vybudovať si klientelu.
Hlavná činnosť dáva zmysel, keď je živnosť vaším hlavným zdrojom príjmu. Znamená plnú nezávislosť, ale aj priebežné platby odvodov od prvého mesiaca.
Ak si nie ste istí, či sa vám podnikanie hneď uživí, býva rozumné začať ako vedľajšia SZČ – ešte predtým si však vyberte vhodný z druhov živností na Slovensku – a na hlavnú činnosť prejdite, keď príjmy narastú.
Zvažujete živnosť popri práci?
Vedľajšia SZČ popri zamestnaní má svoje pravidlá aj úskalia. Pozrite si, ako skĺbiť prácu a podnikanie bez zbytočných nedoplatkov.
FAQ:
Kedy je SZČ hlavná a kedy vedľajšia?
Vedľajšia je vtedy, keď popri podnikaní za vás platí poistné zamestnávateľ alebo štát (ste zamestnanec, študent, dôchodca, na materskej či rodičovskej). Inak ide o hlavnú činnosť.
Musím ako vedľajšia SZČ platiť zdravotné preddavky?
Minimálne preddavky platiť nemusíte – môžu byť aj nulové. Skutočné poistné sa dorovná v ročnom zúčtovaní podľa vášho zisku. Odporúča sa však platiť aspoň časť dobrovoľne, aby vám nevznikol vysoký nedoplatok.
Líšia sa sociálne odvody podľa toho, či je činnosť hlavná alebo vedľajšia?
Nie. Pri sociálnom poistení rozhoduje len výška príjmu za predchádzajúci rok, nie status činnosti.
Koľko sú minimálne odvody hlavnej SZČ v roku 2026?
Minimálne zdravotné poistné je 121,92 € a minimálne sociálne poistné 303,11 € mesačne, teda spolu 425,03 € mesačne (ak príjem prekročí 9 144 € za rok 2025).
Čo je mikroodvod?
Nová forma zníženého sociálneho odvodu 131,34 € mesačne pre SZČO s príjmom od 2 876,90 € do 9 144 € za rok 2025. Platí od 1. júla 2026.
Môžem prejsť z vedľajšej činnosti na hlavnú?
Áno. Ak prestanete byť zamestnancom alebo poistencom štátu (napríklad ukončíte zamestnanie), zmení sa vám režim na hlavnú činnosť a začnú sa na vás vzťahovať minimálne zdravotné preddavky.

