Zrážky zo mzdy: druhy, limity a povinnosti zamestnávateľa

Čo sú zrážky zo mzdy a prečo ich zamestnávateľ vykonáva
Zrážky zo mzdy sú sumy, ktoré zamestnávateľ odpočíta zo mzdy zamestnanca ešte pred jej vyplatením. Časť z nich je povinná priamo zo zákona, ďalšie vyplývajú z rozhodnutia súdu alebo exekútora a niektoré si zamestnávateľ so zamestnancom dohodne. Zamestnávateľ tu vystupuje ako platiteľ mzdy a zodpovedá za to, že zrážky vykoná v správnom rozsahu aj poradí.
Práve preto nemôže z výplaty strhnúť čokoľvek a kedykoľvek. Ktoré zrážky sú prípustné, koľko musí zamestnancovi zostať a čo si vyžaduje jeho písomný súhlas, určuje najmä Zákonník práce a Exekučný poriadok.
Aké druhy zrážok zo mzdy existujú
Zrážky sa v praxi delia do troch skupín:
Zákonné (povinné) zrážky – odvody na sociálne poistenie, preddavky na zdravotné poistenie, preddavky na daň z príjmu a prípadne príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie. Tvoria najväčší rozdiel medzi hrubou a čistou mzdou a zamestnávateľ ich vykonáva automaticky.
Zrážky na základe rozhodnutia – najmä exekučné zrážky a výživné nariadené súdom, správnym orgánom alebo exekútorom. Patria sem aj neprávom vyplatené dávky či pokuty uložené vykonateľným rozhodnutím.
Zrážky na základe dohody – dobrovoľné zrážky, na ktoré zamestnanec pristúpi písomnou dohodou (napríklad splácanie pôžičky od zamestnávateľa alebo náhrada spôsobenej škody).
V akom poradí sa zrážky vykonávajú
Zamestnávateľ nikdy nezráža v ľubovoľnom poradí – to je pevne dané. Podľa Zákonníka práce sa postupuje takto:
Najprv povinné odvody a preddavky na daň.
Potom zrážky podľa vykonateľných rozhodnutí (exekúcie a výživné).
Nakoniec zrážky na základe dohody so zamestnancom.
Zrážky z dohody sa teda vykonávajú až po exekučných. Ak má zamestnanec viac dohôd o zrážkach, ich vzájomné poradie sa riadi dňom uzatvorenia dohody.
Aké platia limity: nepostihnuteľné sumy a tretinový systém
Kým povinné odvody a daň sa strhávajú v plnej výške, exekučné a dohodové zrážky majú limit. Počítajú sa z čistej mzdy – teda z toho, čo zamestnancovi zostane po odvodoch a dani – a zamestnancovi musí vždy ostať takzvaná nepostihnuteľná suma. Tá sa odvíja od životného minima, ktoré sa mení spravidla k 1. júlu.
Platné od 1. júla 2026 (životné minimum 295,22 €):
Základná nepostihnuteľná suma na zamestnanca: 413,31 €
Na každú vyživovanú osobu: 103,33 € (pri poberateľovi dôchodku 206,66 €)
Hranica, nad ktorú sa zvyšok zráža bez obmedzenia: 1 239,93 €
Zvyšok čistej mzdy nad nepostihnuteľnú sumu sa nezráža celý. Časť, ktorá presiahne 1 239,93 €, sa zrazí bez obmedzenia. Zvyšok do tejto hranice sa rozdelí na tretiny:
pri neprednostnej pohľadávke (napríklad dlh voči banke) možno zraziť najviac jednu tretinu,
pri prednostnej pohľadávke (výživné, dane, odvody) až dve tretiny.
Jedna tretina vždy zostáva zamestnancovi. Ak je čistá mzda nižšia alebo rovná nepostihnuteľnej sume, zrážka sa nevykoná vôbec.

Modelový výpočet – neprednostná pohľadávka
Čistá mzda: 1 050 €, zamestnanec vyživuje manželku a jedno dieťa (2 osoby), nie je dôchodca
Nepostihnuteľné sumy: 413,31 € + 2 × 103,33 € = 619,97 €
Zvyšok 430,03 €, po zaokrúhlení nadol na sumu deliteľnú tromi = 430,02 €
Jedna tretina = 143,34 €; pri neprednostnej pohľadávke sa zrazí jedna tretina
Zamestnancovi zostane 906,66 €
Dohoda o zrážkach zo mzdy
Mimo povinných a nariadených zrážok môže zamestnávateľ strhnúť sumu len so súhlasom zamestnanca. Ten sa udeľuje písomnou dohodou o zrážkach zo mzdy – bez písomnej formy je neplatná. Používa sa napríklad pri splácaní pôžičky od zamestnávateľa, vrátení preddavku na mzdu alebo náhrade škody.
Dohodnutá výška zrážky pritom nesmie presiahnuť limity, ktoré platia pri exekúcii. Zamestnanec tak má istotu, že mu aj pri dobrovoľnej zrážke zostane zákonom chránené minimum.

Povinnosti zamestnávateľa
Pri zrážkach zo mzdy má zamestnávateľ niekoľko povinností:
vykonávať zrážky v správnom poradí a rozsahu,
rešpektovať nepostihnuteľné sumy a tretinový systém,
sledovať aktuálnu výšku životného minima a prepočítať zrážky pri jeho zmene,
pri exekúcii začať zrážať po doručení príkazu a zrazené sumy posielať exekútorovi,
oznamovať exekútorovi dôležité skutočnosti – dlhšiu práceneschopnosť, nástup na materskú či rodičovskú dovolenku aj skončenie pracovného pomeru,
nezrážať jednostranne mimo zákonom vymedzených prípadov.

Mohlo by vás zaujímať
Zamestnávate ľudí na dohodu? Zistite, čím sa líši dohoda o vykonaní práce od dohody o pracovnej činnosti a aké povinnosti z nich pre vás vyplývajú.
Záver
Zrážky zo mzdy nie sú vecou dohody „od oka". Zákon presne určuje, čo možno zraziť, v akom poradí a koľko musí zamestnancovi zostať. Pre zamestnávateľa je kľúčové poznať poradie zrážok, sledovať aktuálne nepostihnuteľné sumy a mať dobrovoľné zrážky vždy podložené písomnou dohodou. Predíde tak chybám vo výplatách aj možným sporom.
FAQ:
Z akej mzdy sa zrážky počítajú – z hrubej alebo z čistej?
Exekučné a dohodové zrážky sa počítajú z čistej mzdy, teda po odpočítaní povinných odvodov a preddavku na daň. Tie sa strhávajú ešte pred výpočtom zrážky.
Koľko musí zamestnancovi z výplaty pri exekúcii zostať?
Musí mu ostať nepostihnuteľná suma. Od 1. júla 2026 je základná suma 413,31 € na zamestnanca a 103,33 € na každú vyživovanú osobu (pri poberateľovi dôchodku 206,66 €).
Môže zamestnávateľ zraziť zo mzdy škodu, ktorú zamestnanec spôsobil?
Len na základe písomnej dohody o zrážkach zo mzdy alebo právoplatného rozhodnutia. Jednostranne, bez súhlasu zamestnanca, je to možné iba v prípadoch, ktoré zákon výslovne pripúšťa.
Ktorá zrážka má prednosť pri viacerých pohľadávkach?
Poradie určuje Zákonník práce: najprv povinné odvody a dane, potom exekúcie a výživné a nakoniec zrážky na základe dohody.
Čo ak čistá mzda nedosiahne nepostihnuteľnú sumu?
Zrážka sa nevykoná a zamestnanec dostane celú čistú mzdu. Zraziť možno až sumu, ktorá prevyšuje nepostihnuteľné minimum.

