Práva a povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa: prehľad podľa Zákonníka práce

Pracovnoprávny vzťah nie je jednostranný – práva jednej strany sú zrkadlom povinností tej druhej. Prinášame prehľadné zhrnutie toho, čo zo Zákonníka práce vyplýva pre zamestnávateľa aj pre zamestnanca, a na čo si dať pozor, aby vzťah fungoval férovo a bez zbytočných sporov.

Pracovnoprávny vzťah stojí na vzájomnosti

Vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom upravuje predovšetkým Zákonník práce. Jeho základná logika je jednoduchá: čo je pre jednu stranu povinnosťou, býva zároveň právom strany druhej. Zamestnávateľ má napríklad povinnosť vyplácať mzdu – a tomu zodpovedá právo zamestnanca túto mzdu dostať.

Zákon zároveň stanovuje, že práva a povinnosti sa musia uplatňovať v súlade s dobrými mravmi. Žiadna zo strán ich nesmie zneužívať na škodu druhého účastníka vzťahu.

Čo musí plniť zamestnávateľ

Povinnosti zamestnávateľa sú rozsiahle a začínajú dňom nástupu do práce. K základným patrí:

• prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy a platiť za ňu dohodnutú mzdu,

• dodržiavať pracovné podmienky stanovené zákonom, kolektívnou a pracovnou zmluvou,

• zaistiť bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (BOZP) vrátane vstupného školenia,

• viesť evidenciu pracovného času každého zamestnanca,

• rovnako zaobchádzať so všetkými zamestnancami a nediskriminovať ich.

Samostatnou kapitolou sú informačné povinnosti. Zamestnávateľ musí zamestnancovi písomne poskytnúť informácie o podmienkach práce – časť (miesto výkonu, pracovný čas, splatnosť mzdy) do siedmich dní od vzniku pomeru, ďalšie (výmera dovolenky, pravidlá skončenia, odborná príprava) do štyroch týždňov.

Na druhej strane má zamestnávateľ aj svoje práva – najmä právo na slobodný výber zamestnancov, právo dávať zamestnancovi záväzné pokyny v rámci dohodnutého druhu práce a kontrolovať ich plnenie.

Čo musí plniť zamestnanec

Aj zamestnanec má jasne vymedzené povinnosti. Medzi základné patrí:

• vykonávať prácu osobne, riadne a včas podľa pokynov zamestnávateľa,

• plne využívať pracovný čas a zverené pracovné prostriedky,

• dodržiavať pracovnú disciplínu a predpisy BOZP,

• zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať ďalej,

• nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa (napríklad konkurenčnou činnosťou).

Dôležitá poznámka: zamestnanec je povinný plniť len tie pokyny, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Pokyn, ktorý zákon porušuje alebo presahuje dohodnutý druh práce, zamestnanec splniť nemusí a nemôže byť za to postihnutý.

K právam zamestnanca patrí najmä nárok na mzdu za vykonanú prácu, na minimálne štyri týždne platenej dovolenky ročne, na prestávky a odpočinok, na rovnaké zaobchádzanie a na to, aby pri skončení pomeru zo strany zamestnávateľa existoval zákonný dôvod a bola dodržaná výpovedná lehota.

Hranice kontroly: súkromie zamestnanca

Zamestnávateľ má právo kontrolovať prácu, no nie neobmedzene. Zákon zakazuje narúšať súkromie zamestnanca na pracovisku bez vážnych dôvodov – teda ho bez upozornenia monitorovať, nahrávať jeho hovory či kontrolovať pracovnú e-mailovú schránku.

Ak chce zamestnávateľ zaviesť kontrolný mechanizmus (kamery, sledovanie aktivity), musí vopred prerokovať jeho rozsah, spôsob a dĺžku so zástupcami zamestnancov a informovať o ňom zamestnancov. So sledovaním úzko súvisí aj ochrana osobných údajov.

Keď dôjde k porušeniu

Ak zamestnávateľ neplní svoje povinnosti, môže zamestnanec podať sťažnosť – a zamestnávateľ je povinný na ňu bez zbytočného odkladu písomne odpovedať a zjednať nápravu. Závažnejšie porušenia rieši inšpektorát práce, ktorý môže uložiť pokutu.

Porušenie povinností zo strany zamestnanca (napríklad porušenie pracovnej disciplíny) môže viesť k výpovedi, prípadne pri závažnom porušení až k okamžitému skončeniu pracovného pomeru.