Škody na pracovisku: kto nesie zodpovednosť a ako ich riešiť
Kto za škodu na pracovisku zodpovedá
Zákonník práce rieši náhradu škody v pracovnoprávnych vzťahoch komplexne – Občiansky zákonník sa tu spravidla nepoužije. Rozlišuje pritom dva smery zodpovednosti: zamestnanca voči zamestnávateľovi a zamestnávateľa voči zamestnancovi. Každý z nich má vlastné pravidlá aj vlastné limity náhrady.
Zodpovednosť zamestnanca za škodu
Zamestnanec zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Ide o tzv. všeobecnú zodpovednosť a je založená na zavinení – úmyselnom alebo z nedbanlivosti. Kľúčové je, že dôkazné bremeno leží na zamestnávateľovi: ten musí preukázať vznik škody, porušenie povinnosti aj zavinenie. Ak to nepreukáže, zamestnanec za škodu nezodpovedá.
Osobitné pravidlá platia pre dva prípady, v ktorých sa zavinenie zamestnanca predpokladá:
schodok na zverených hodnotách (hotovosť, tovar, zásoby), ku ktorému sa uzatvára dohoda o hmotnej zodpovednosti,
strata zverených predmetov (napr. nástroje, notebook, mobil, služobné auto) prevzatých na písomné potvrdenie.
V týchto prípadoch sa musí vyviniť sám zamestnanec – teda preukázať, že škodu nezavinil.
Do akej výšky zamestnanec škodu hradí
Pri škode spôsobenej z nedbanlivosti nesmie náhrada presiahnuť štvornásobok priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Tento strop ho chráni pred likvidačnými následkami bežného pochybenia.
Príklad z praxe
Strop neplatí vždy
Kedy zamestnanec za škodu nezodpovedá
Zamestnanec nenesie zodpovednosť, ak:
škodu spôsobil pri odvracaní hroziacej škody alebo nebezpečenstva ohrozujúceho život či zdravie – za predpokladu, že tento stav sám úmyselne nevyvolal a konal primerane okolnostiam,
ide o škodu vyplývajúcu z bežného podnikateľského rizika (napr. drobné straty pri výrobe v rámci stanovených noriem).
Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu
Druhým smerom zodpovedá za škodu aj zamestnávateľ, a to bez ohľadu na zavinenie (objektívna zodpovednosť). Týka sa to najmä:
škody na odložených veciach: za bežné veci odložené na určenom mieste zodpovedá zamestnávateľ v plnej výške; za veci, ktoré sa do práce obvykle nenosia (napr. cennosti), len ak ich prevzal do úschovy, inak najviac do 165,97 €,
pracovného úrazu a choroby z povolania, kde platia osobitné pravidlá náhrady.
Nárok uplatnite včas
Ako postupovať pri vzniku škody
Pri riešení škody sa osvedčí tento postup:
spísať, čo sa stalo, a zdokumentovať rozsah škody,
výšku náhrady vždy prerokovať so zamestnancom – zamestnávateľ tak musí urobiť najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď zistil, že škoda vznikla a kto za ňu zodpovedá,
pri náhrade nad 50 € prerokovať vec aj so zástupcami zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia,
dohodu o náhrade uzavrieť písomne.
Vymáhanie škody je právom, nie povinnosťou zamestnávateľa – ten sa môže rozhodnúť škodu nevymáhať.
Tip: poistenie zodpovednosti
Mohlo by vás zaujímať
Končí sa pracovný pomer? Zistite, kedy máte nárok na odstupné a ako si vypočítať jeho výšku, aby ste o žiadne peniaze neprišli.
FAQ:
Kto musí preukázať, že škodu spôsobil zamestnanec?
Pri všeobecnej zodpovednosti je to zamestnávateľ – musí preukázať škodu, porušenie povinnosti aj zavinenie. Pri schodku a strate zverených predmetov sa zavinenie predpokladá a vyviniť sa musí zamestnanec.
Aká je maximálna náhrada škody spôsobenej z nedbanlivosti?
Najviac štvornásobok priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Pri úmysle, pod vplyvom alkoholu alebo pri osobitnej zodpovednosti tento strop neplatí a hradí sa celá škoda.
Zodpovedá zamestnávateľ za odcudzené osobné veci na pracovisku?
Áno. Za veci odložené na určenom mieste zodpovedá v plnej výške. Za veci, ktoré sa do práce obvykle nenosia, zodpovedá len do 165,97 €, ak ich neprevzal do úschovy.
Musí zamestnávateľ spôsobenú škodu vymáhať?
Nie, je to jeho právo, nie povinnosť. Výšku požadovanej náhrady však musí so zamestnancom vopred prerokovať.
