Hlavný a vedľajší pracovný pomer
Odkiaľ pochádza delenie na hlavný a vedľajší pomer
Pojem vedľajší pracovný pomer má korene v staršom Zákonníku práce, ktorý platil do roku 2002. Vtedy zákon výslovne rozlišoval hlavné zamestnanie a vedľajšiu činnosť vykonávanú popri ňom.
Dnešný Zákonník práce tieto pojmy už nepoužíva. Z právneho hľadiska má každý pracovný pomer rovnakú váhu – žiadny nie je „hlavnejší" ani „vedľajší". Zákon namiesto toho hovorí, že ak má zamestnanec uzatvorených viac pracovných pomerov, posudzujú sa samostatne.
V bežnej reči aj v mzdovej praxi pojmy prežívajú ďalej. Označujú spravidla to hlavné zamestnanie (vyšší príjem, plný úväzok) a to druhé, doplnkové. Právne je však užitočné vedieť, čo sa za nimi naozaj skrýva.
Jeden človek, viac pracovných pomerov
Zamestnanec môže mať súčasne viac pracovných pomerov – u rôznych zamestnávateľov aj u toho istého. Pri jednom zamestnávateľovi však platí dôležitá podmienka: druhý pracovný pomer možno uzatvoriť len na iný druh práce, než aký už vykonáva.
Účtovníčka nemôže mať u tej istej firmy dva pracovné pomery na pozíciu účtovníčky.
Môže však mať jeden pomer ako účtovníčka a druhý napríklad ako lektorka interných školení.
Každá zo zmlúv má vlastné podmienky – pracovný čas, mzdu aj výpovednú dobu. A z každej sa práva a povinnosti posudzujú zvlášť.
Kde sa rozdiel „hlavný/vedľajší" naozaj prejaví
Najviditeľnejší rozdiel medzi „hlavným" a „vedľajším" zamestnaním nájdeme pri daniach. Nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka si totiž zamestnanec môže uplatňovať mesačne len u jedného zamestnávateľa.
Robí sa to podpisom vyhlásenia na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane (a daňového bonusu). Toto vyhlásenie patrí spravidla k zamestnaniu, ktoré ľudia vnímajú ako hlavné. Praktické pravidlo znie: podpíšte ho tam, kde máte vyšší príjem – tak úľavu využijete naplno.
Pozor na dvojité uplatnenie
Vyhlásenie na nezdaniteľnú časť môžete mať v jednom mesiaci podpísané len u jedného zamestnávateľa. Ak si ju omylom uplatníte na dvoch miestach naraz, pri ročnom zúčtovaní vám vznikne daňový nedoplatok.
Príklad:
Pani Nováková má plný úväzok ako účtovníčka a k tomu skrátený úväzok v e-shope. Vyhlásenie na nezdaniteľnú časť podpíše tam, kde zarába viac – v účtovníckej firme. V e-shope sa jej daň zráža bez úľavy; prípadný preplatok dostane pri ročnom zúčtovaní.
Z každého pracovného pomeru aj z každej dohody sa pritom odvádza zdravotné aj sociálne poistenie a preddavok na daň – samostatne. Viac pracovných pomerov teda neznamená, že z toho „vedľajšieho" sa odvody neplatia.
Mohlo by vás zaujímať:
Platíte na daniach viac, než musíte? Pozrite si prehľad legálnych spôsobov, ako si znížiť základ dane a nechať si vo firme viac peňazí.
Kedy potrebujete súhlas zamestnávateľa
Ak si chcete popri zamestnaní privyrobiť činnosťou, ktorá je voči vášmu zamestnávateľovi konkurenčná (rovnaký predmet činnosti), potrebujete jeho predchádzajúci písomný súhlas. Týka sa to ďalšieho pracovného pomeru aj vlastného podnikania.
Programátor vo webovom štúdiu, ktorý si chce založiť živnosť na tvorbu webov, súhlas potrebuje.
Ak by o tvorbe webov písal články alebo ju učil, súhlas nepotrebuje – nejde o konkurenčnú činnosť.
Raz udelený súhlas môže zamestnávateľ zo závažných dôvodov písomne odvolať.
Ak je druhá práca len príležitostná, namiesto pracovného pomeru zvážte dohodu (napríklad o pracovnej činnosti). Máva jednoduchšiu administratívu aj ukončenie. Odvody a daň sa však platia aj z dohody.
Koľko hodín môžete odpracovať
Bežný týždenný pracovný čas je 40 hodín. Priemerný týždenný čas vrátane nadčasov nesmie u jedného zamestnávateľa presiahnuť 48 hodín.
Pri kratšom (čiastočnom) úväzku sa mzda aj rozsah dohodnú v zmluve a zamestnanec nesmie byť oproti kolegom na plný úväzok znevýhodnený.
Dôležité je strážiť si odpočinok: ak máte u toho istého zamestnávateľa viac zmlúv, minimálny denný odpočinok sa podľa európskeho práva posudzuje za všetky zmluvy spolu, nie pri každej zvlášť.
Na čo myslieť pri druhom zamestnaní
Keď zvažujete druhý pracovný pomer alebo dohodu, oplatí sa vopred premyslieť dve veci: kde si uplatníte daňové úľavy a či na danú činnosť nepotrebujete súhlas zamestnávateľa. Ľudí s viacerými príjmami pribúda a správne nastavenie zmlúv aj daní vám ušetrí nepríjemné prekvapenia pri ročnom zúčtovaní.
FAQ:
Existuje dnes ešte vedľajší pracovný pomer?
Ako právny pojem nie. Dnešný Zákonník práce ho nepozná – hovorí len o tom, že viac pracovných pomerov sa posudzuje samostatne. V bežnej a mzdovej praxi sa však pojem stále používa.
Môžem mať dva pracovné pomery u toho istého zamestnávateľa?
Áno, ale len na iný druh práce, než vykonávate v prvom pomere. Dva pomery na rovnakú pozíciu u jednej firmy nie sú prípustné.
U ktorého zamestnávateľa mám podpísať vyhlásenie na nezdaniteľnú časť?
Len u jedného a spravidla tam, kde máte vyšší príjem. Tak daňovú úľavu využijete v plnej výške.
Platím odvody z oboch zamestnaní?
Áno. Z každého pracovného pomeru aj z každej dohody sa odvádza zdravotné a sociálne poistenie a preddavok na daň, a to samostatne.
Potrebujem na druhú prácu súhlas zamestnávateľa?
Len ak ide o činnosť konkurenčnú voči predmetu činnosti zamestnávateľa. Vtedy potrebujete jeho predchádzajúci písomný súhlas. Nekonkurenčná činnosť súhlas nevyžaduje.
Je lepší ďalší pracovný pomer, alebo dohoda?
Závisí od rozsahu práce. Pri pravidelnej práci sa hodí pracovný pomer, pri príležitostnej dohoda s jednoduchšou administratívou. Daň aj odvody sa platia v oboch prípadoch.
