Dohodár a dovolenka: Má nárok na platené voľno?

Majú dohodári nárok na dovolenku?

Práca na dohodu je obľúbená — pre zamestnávateľa je administratívne jednoduchšia a pre dohodára často výhodnejšia z pohľadu odvodov. S touto flexibilitou však prichádza aj jedno podstatné obmedzenie: dohodárovi zo zákona nevzniká nárok na platenú dovolenku. Pravidlá pritom nie sú čierno-biele a v praxi existuje priestor, kedy dohodár voľno dostať môže.

Čo znamená práca na dohodu

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sú samostatným typom pracovnoprávneho vzťahu. Nejde o pracovný pomer založený pracovnou zmluvou, a preto sa na ne mnohé „zamestnanecké" práva nevzťahujú. Zákonník práce pozná tri druhy:

• Dohoda o vykonaní práce (DoVP) — na konkrétnu úlohu vymedzenú výsledkom, v rozsahu najviac 350 hodín ročne u jedného zamestnávateľa.

• Dohoda o pracovnej činnosti (DoPČ) — na pravidelnejšiu výpomoc, najviac 10 hodín týždenne.

• Dohoda o brigádnickej práci študentov (DoBPŠ) — pre žiakov a študentov denného štúdia do 26 rokov, najviac 20 hodín týždenne v priemere.

Všetky tri druhy možno uzatvoriť najviac na 12 mesiacov a musia mať písomnú formu.

Prečo dohodárovi nevzniká nárok na dovolenku

Pravidlá o dovolenke sú v Zákonníku práce nastavené pre zamestnancov v pracovnom pomere. Vychádzajú z pracovných zmien, ustanoveného týždenného pracovného času a z výpočtu priemerného zárobku — teda z prvkov, ktoré pri dohode spravidla vôbec neexistujú.

Práve preto sa ustanovenia o dovolenke na dohody nevzťahujú. Dohoda je svojou povahou príležitostná alebo vymedzená výsledkom, a so zavedením dovolenky sa pri nej pôvodne vôbec nepočítalo. Dohodár tak nemá zákonný nárok ani na dovolenku za kalendárny rok, ani na jej pomernú časť.

Kedy môže zamestnávateľ dovolenku priznať dobrovoľne

To, že nárok nevzniká zo zákona, ešte neznamená, že dovolenka je vylúčená. Zákonník práce nezakazuje, aby sa právo na platené voľno dohodlo priamo v dohode. Je to teda dobrovoľný benefit, na ktorom sa obe strany dohodnú.

Platí pritom jedno dôležité pravidlo: nároky dohodára nesmú byť priaznivejšie než nároky porovnateľného zamestnanca v pracovnom pomere. Dovolenka pre dohodára preto nemôže byť „štedrejšia" než štandardné štyri týždne, ktoré má bežný zamestnanec.

Dohodnutie dovolenky dáva zmysel najmä vtedy, keď dohoda trvá dlhšie a práca sa vykonáva pravidelne. V praxi sa zvykne nastaviť ako dovolenka za odpracované dni — nárok narastá úmerne k odpracovanému času, nie automaticky za celý rok. Keďže pri dohode neexistuje priemerný zárobok, v dohode treba zároveň jasne určiť, aká náhrada odmeny dohodárovi za čas voľna patrí.

Na čo má dohodár nárok aj bez dovolenky

Hoci dovolenka chýba, dohodár zďaleka nie je „bez práv". Zo zákona má napríklad nárok na:

• prestávky v práci a nepretržitý denný aj týždenný odpočinok,

• ochranu pri práci v dňoch pracovného pokoja a obmedzenie nočnej práce,

• odmenu najmenej vo výške minimálnej mzdy za odpracovanú hodinu,

• príplatky za prácu vo sviatok, cez víkend či v noci,

• ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci.

Naopak, za čas, keď prácu nevykonáva pre prekážky na svojej strane (napríklad počas PN či ošetrenia), dohodárovi odmena ani náhrada odmeny nepatrí. Tu je rozdiel oproti zamestnancovi najvýraznejší.

Záver

Pri rozhodovaní medzi dohodou a pracovným pomerom je dovolenka jedným z faktorov, ktoré sa oplatí zvážiť vopred. Ak plánujete dlhodobejšiu a pravidelnú spoluprácu, dohodnutie podmienok voľna priamo v dohode môže byť rozumný krok pre obe strany — stačí ho zmluvne nastaviť jasne a v súlade so zákonom.