AI Act v praxi: čo musíte označovať, keď v podnikaní používate AI

9/14/2026Právne aspekty podnikania Aktuality

7 minuta čitanjaPodelite na:

Od 2. augusta 2026 platia nové pravidlá AI Actu o transparentnosti. Okolo nich koluje množstvo nezmyslov — napríklad že sa musí označovať každý text z ChatGPT. Pravda je pre väčšinu podnikateľov výrazne jednoduchšia. Zhŕňame, čo sa vás týka a čo nie.

Čo začalo platiť 2. augusta 2026

Od 2. augusta 2026 platia v celej EÚ nové pravidlá transparentnosti podľa článku 50 AI Actu. AI Act je nariadenie, takže platí priamo — Slovensko ho neprepisuje do vlastného zákona a rovnaké termíny aj pravidlá platia vo všetkých členských štátoch.

Článok 50 ale nie je jeden zákaz. Je to niekoľko rôznych povinností, ktoré dopadajú na rôznych ľudí a rôzne situácie. Keď si ich roztriedite, zistíte, že väčšina z nich sa bežného podnikateľa s ChatGPT vôbec netýka. Poďme ich prejsť od tej najjednoduchšej.

Chatbot musí priznať, že je stroj

Prvá povinnosť sa týka priamej komunikácie. Ak na webe alebo na telefóne nasadíte chatbota alebo voicebota, s ktorým človek priamo píše alebo hovorí, musíte zabezpečiť, aby vedel, že komunikuje so strojom, nie s človekom. Stačí to dať najavo hneď na začiatku konverzácie.

Splniť to je otázka jednej vety. Na začiatok chatu dajte napríklad „Píšete s virtuálnym asistentom“ alebo „Tento chat obsluhuje automat“. Nemusíte to opakovať pri každej odpovedi, dôležité je, aby to človek vedel od začiatku.

Väčšinu obsahu z AI označovať nemusíte

Tu je jadro celej veci a zároveň miesto, kde je na internete najväčší zmätok.

Viditeľne označiť musíte len dve veci: deepfaky (obraz, zvuk alebo video, ktoré verne napodobňujú realitu, ale sú vytvorené alebo upravené AI) a AI texty zverejnené preto, aby informovali verejnosť o veciach verejného záujmu. Tým výpočet končí.

Bežný marketingový text, popis produktu, príspevok na sociálnej sieti alebo e-mail napísaný s pomocou ChatGPT pod túto povinnosť nespadá. Nemusíte k nemu lepiť žiadnu nálepku „vytvorené AI“.

Popri tom existuje ešte jedna, čisto technická vrstva — strojovo čitateľné označenie. AI Act chce, aby výstupy generatívnych systémov niesli neviditeľnú značku (niečo ako vodoznak), podľa ktore sa dá strojovo rozpoznať, že vznikli pomocou AI. Táto povinnosť ale mieri na poskytovateľa systému, teda na firmy ako OpenAI, nie na vás ako používateľa. Vy s tým technicky nemusíte robiť nič. Pri generatívnych systémoch, ktoré boli na trhu už pred 2. augustom 2026, sa toto strojové označovanie uplatní od 2. decembra 2026.

Príklad

Kaderníctvo má na webe chatbota na objednávky. Musí zabezpečiť, aby zákazník hneď videl, že píše s automatom — to je povinnosť. Ten istý majiteľ napíše s ChatGPT text na leták a príspevok na Instagram. Tu nič označovať nemusí. A keď si nechá od AI vygenerovať ilustráciu na blog, tiež nie — pokiaľ to ovšem nie je deepfake reálnej osoby alebo udalosti.

AI gramotnosť sa týka aj SZČO

Jedna povinnosť platí dokonca dlhšie než tá o označovaní — od 2. februára 2025. Je to takzvaná AI gramotnosť: kto AI používa v rámci svojej profesijnej činnosti, mal by aspoň zhruba rozumieť tomu, ako nástroj funguje, kde robí chyby a kde sa naň nedá spoľahnúť.

Podstatné je, že sa to netýka len veľkých firiem. Zákon výslovne počíta aj s fyzickou osobou, ktorá AI využíva v podnikaní. Takže aj SZČO, ktorá používa ChatGPT alebo AI vo fakturačnom nástroji, sem spadá. Neznamená to žiadny certifikát ani školenie „na papier“ — ide o to používať AI so zdravým rozumom a vedieť, čo robí.

Čo sa naopak odložilo

Možno ste čítali, že „od augusta 2026 platia prísne pravidlá pre rizikové AI systémy“. To už neplatí. Nariadenie známe ako Digitálny omnibus (účinné od 27. júla 2026) tieto povinnosti odložilo.

Konkrétne: pravidlá pre vysokorizikové systémy — napríklad AI v nábore zamestnancov, vo vzdelávaní alebo pri posudzovaní úverovej spôsobilosti — sa posunuli na 2. decembra 2027. AI zabudovaná do regulovaných výrobkov má čas ešte dlhšie, do 2. augusta 2028.

To je aj dôvod, prečo staršie články na internete uvádzajú iné termíny — vznikli predtým, než sa odklad schválil. Pre väčšinu podnikateľov to navyše nie je zásadné: bežné nástroje ako ChatGPT alebo fakturačný softvér medzi vysokorizikové systémy nepatria.

Sankcie a kto to má dozorovať

Za porušenie pravidiel podľa článku 50 platia stropy z nariadenia: pokuta až 15 miliónov eur alebo 3 % celosvetového ročného obratu, podľa toho, čo je vyššie. Pre malé a stredné podniky a startupy je pokuta tou nižšou z týchto dvoch súm.

Tu sa slovenská situácia líši od väčšiny okolitých štátov. Slovensko k druhej polovici roka 2026 ešte nemá schválený vykonávací zákon ani formálne určený úrad, ktorý by dodržiavanie článku 50 kontroloval a ukladal pokuty. MIRRI predložilo návrh zákona; ako hlavný orgán dohľadu sa zvažuje buď samotné ministerstvo ako jednotné kontaktné miesto, alebo zriadenie nového Úradu digitálnej integrity. Sektorové kompetencie majú mať aj ďalšie orgány, napríklad Úrad na ochranu osobných údajov alebo Slovenská obchodná inšpekcia. Časť prípadov navyše presadzuje priamo európsky Úrad pre umelú inteligenciu.

Neznamená to ale, že povinnosti neplatia. Článok 50 platí priamo z európskeho nariadenia bez ohľadu na to, či má Slovensko hotový domáci zákon. Kým úrad chýba, právnici očakávajú skôr výzvy na nápravu než pokuty — na chýbajúci úrad sa však firmy nebudú môcť odvolávať donekonečna.

K označovaniu a detekcii AI obsahu existuje dobrovoľný kódex správnej praxe (Komisia zverejnila jeho finálnu verziu v júni 2026). Slovo „dobrovoľný“ je tu podstatné — nie je to nová povinnosť. Kto sa k nemu prihlási, získa praktický návod, ako časť povinností z článku 50 splniť, ale nikto to od vás nevyžaduje.

Čo teraz urobiť

Zbytočne nepanikárte, ale prejdite si tri veci:

Máte chatbota alebo voicebota pre zákazníkov? Overte, že hneď na začiatku dáva najavo, že je to AI.
Používate AI na niečo, čo môže vyzerať ako reálny záznam osoby alebo udalosti (deepfake), alebo na texty informujúce verejnosť? Tam počítajte s viditeľným označením.
Pri bežnom marketingu, e-mailoch a popisoch z AI neriešite nič navyše — len majte prehľad o tom, ako vaše nástroje fungujú.

Prečítajte si, ako chytro využívať AI v každodennej práci.

Musím označovať obrázky vygenerované umelou inteligenciou?

Ak ide o bežnú ilustráciu na web, leták alebo sociálnu sieť, viditeľne ju označovať nemusíte. Povinnosť sa týka len deepfakov — obrázkov, videí alebo zvuku, ktoré verne napodobňujú reálnu osobu alebo udalosť. Neviditeľné strojové označenie rieši poskytovateľ nástroja, nie vy.

Platí AI Act aj pre neplatiteľa DPH?

Áno. AI Act nemá s DPH nič spoločné. Povinnosti sa odvíjajú od toho, či a ako AI používate, nie od toho, či ste platiteľ DPH. Pravidlá platia pre podnikateľov bez ohľadu na daňový režim.

Čo ak AI používa len moja účtovníčka, nie ja?

Za to, ako AI používa vo svojej práci, zodpovedá ona. Vy zodpovedáte za AI, ktorú nasadzujete vo vlastnom podnikaní — napríklad za chatbota na svojom webe. Povinnosť ide vždy za tým, kto daný AI systém v profesijnej činnosti používa.

Kto na Slovensku kontroluje dodržiavanie týchto pravidiel?

Slovensko k druhej polovici roka 2026 ešte nemá formálne určený dozorný úrad ani schválený vykonávací zákon. Zvažuje sa MIRRI ako jednotné kontaktné miesto alebo nový Úrad digitálnej integrity. Povinnosti však platia priamo z nariadenia už teraz.

Musím niečo označovať, keď si nechám blog napísať od ChatGPT?

Pri bežnom firemnom blogu alebo marketingovom texte nie. Viditeľné označenie sa týka len textov zverejnených preto, aby informovali verejnosť o veciach verejného záujmu. Transparentnosť voči čitateľom je dobrý zvyk, ale povinnosť to nie je.

Odkedy toto všetko platí?

Pravidlá transparentnosti podľa článku 50 platia od 2. augusta 2026. AI gramotnosť platí ešte skôr, od 2. februára 2025. Prísnejšie pravidlá pre vysokorizikové systémy sa odložili na december 2027, respektíve august 2028.