Inventúra: postup a povinnosti, ktoré musí splniť každá účtovná jednotka

Kedy je inventúra povinná a koho sa týka

Inventúra a inventarizácia nie sú povinnosťou pre každého podnikateľa. Vzťahujú sa len na takzvané účtovné jednotky, teda subjekty, ktoré vedú účtovníctvo — či už jednoduché, alebo podvojné.

Povinnosť má tak:

• každá právnická osoba (napríklad s. r. o.),

• fyzická osoba, ktorá si dobrovoľne zvolila vedenie jednoduchého alebo podvojného účtovníctva.

Inventúra verzus inventarizácia — nie je to isté

V bežnej reči sa oba pojmy zvyknú zamieňať, no zákon medzi nimi rozlišuje. Inventúra je totiž len časťou inventarizácie.

• Inventúra = zistenie skutočného stavu majetku, záväzkov a rozdielu medzi nimi (vlastného imania) a vyhotovenie inventúrneho súpisu.

• Inventarizácia = celý proces: inventúra, porovnanie zisteného stavu so stavom v účtovníctve, posúdenie reálnosti ocenenia a napokon inventarizačný zápis.

Zjednodušene: inventúrou zistíte, čo reálne máte; inventarizáciou to porovnáte s tým, čo máte zaúčtované.

Tri spôsoby, ako vykonať inventúru

Podľa druhu majetku sa inventúra vykonáva tromi spôsobmi:

• Fyzická inventúra — skutočný stav zistíte priamo, napríklad prepočítaním tovaru na sklade alebo hotovosti v pokladnici. Používa sa pri majetku hmotnej aj nehmotnej povahy.

• Dokladová inventúra — stav overíte z dokladov tam, kde fyzické prepočítanie nie je možné. Týka sa napríklad záväzkov voči dodávateľom (podľa neuhradených faktúr), pohľadávok alebo zostatku na bankovom účte (podľa výpisu).

• Kombinovaná inventúra — spojenie oboch. Zákon ju vyžaduje všade tam, kde je to možné.

Postup inventarizácie krok za krokom

Inventarizácia prebieha v presne stanovenom poradí:

1. Zistenie skutočného stavu majetku, záväzkov a vlastného imania (samotná inventúra) a vyhotovenie inventúrneho súpisu.

2. Porovnanie zisteného stavu so stavom v účtovníctve a zaúčtovanie prípadných rozdielov.

3. Posúdenie reálnosti ocenenia majetku a záväzkov — napríklad tvorba alebo zrušenie opravných položiek či rezerv.

4. Vyhotovenie inventarizačného zápisu, ktorý celý proces uzatvára.

Aké doklady musíte pripraviť

Inventarizácia stojí na dvoch dokumentoch. Prvým je inventúrny súpis, ktorý preukazuje skutočný stav. Musí okrem iného obsahovať:

• obchodné meno alebo názov účtovnej jednotky a jej sídlo či miesto podnikania,

• deň začatia a skončenia inventúry a deň, ku ktorému bola vykonaná,

• stav majetku s uvedením množstva a ocenenia, prípadne miesto jeho uloženia,

• zoznam záväzkov a ich ocenenie,

• podpisy hmotne zodpovedných osôb a osôb, ktoré inventúru vykonali.

Druhým dokumentom je inventarizačný zápis, ktorý zhŕňa výsledky. Uvádza porovnanie skutočného a účtovného stavu, závery z posúdenia reálnosti ocenenia a podpisy zodpovedných osôb.

Dokedy musíte inventúru stihnúť

Inventarizáciu vykonávate ku dňu, ku ktorému zostavujete riadnu alebo mimoriadnu účtovnú závierku — pre väčšinu účtovných jednotiek je to 31. december. V praxi teda prebieha spravidla raz ročne.

Zákon však pozná niekoľko výnimiek:

• Zásoby — fyzickú inventúru môžete vykonať kedykoľvek počas účtovného obdobia, prípadne v prvom mesiaci nasledujúceho. Zistený stav však musíte upraviť o prírastky a úbytky tak, aby zodpovedal dňu závierky.

• Dlhodobý hmotný majetok (okrem zásob a hotovosti) — fyzickú inventúru môžete robiť v posledných troch mesiacoch účtovného obdobia alebo v prvom mesiaci nasledujúceho a inventarizáciu stačí zopakovať v lehote, ktorá nepresiahne štyri roky.

• Peňažné prostriedky v hotovosti — tie musíte inventarizovať vždy ku dňu závierky.

Inventarizačné rozdiely: manko a prebytok

V ideálnom prípade sa skutočný stav zhoduje s účtovným. Ak nie, vznikajú inventarizačné rozdiely:

• Manko — skutočný stav je nižší než účtovný a rozdiel neviete doložiť účtovným záznamom. Pri hotovosti a ceninách hovoríme o schodku.

• Prebytok — skutočný stav je vyšší než účtovný.

Rozdiel treba zaúčtovať do obdobia, za ktoré sa inventarizáciou stav overuje. Pozor na daňové hľadisko: manko presahujúce prijaté náhrady spravidla nie je daňovým výdavkom. Výnimkou je napríklad stratné v maloobchode do výšky ekonomicky odôvodnených noriem úbytkov.