Podnikať ako živnostník môžete naplno alebo len popri zamestnaní. Každá z týchto foriem má svoje výhody aj povinnosti – odlišujú sa najmä výškou odvodov, daňovým zaťažením a administratívou. Zistite, čo presne znamená hlavná a vedľajšia samostatná zárobková činnosť a ktorá sa vám viac oplatí.
Podnikanie ako hlavná činnosť
Ak vykonávate hlavnú činnosť ako SZČO, podnikanie je vaším hlavným zdrojom príjmu. Už od prvého mesiaca podnikania musíte platiť minimálne preddavky na zdravotné poistenie. Živnostník si môže uplatniť paušálne výdavky (60 % z príjmov, max. 20 000 € ročne) alebo viesť evidenciu skutočných výdavkov. Základ dane možno znížiť o nezdaniteľné časti na daňovníka, manžela/manželku či príspevky do 3. piliera.
Daňové sadzby SZČO:
15 % – ak príjmy z podnikania a inej SZČ nepresiahnu 100 000 €.
19 % – z časti základu dane do 48 441,43 €.
25 % – z časti základu dane nad 48 441,43 €.
Podnikanie ako vedľajšia činnosť
Vedľajšia samostatná zárobková činnosť je vhodná pre zamestnancov, študentov, dôchodcov či rodičov na materskej. SZČO, ktoré podnikajú popri inom zamestnaní alebo štúdiu, majú výhodnejšie podmienky – odvody sú nižšie a často sa na ne nevzťahuje minimálny vymeriavací základ pre zdravotné poistenie. Vedľajšiu činnosť môžete vykonávať, ak spĺňate aspoň jednu z nasledujúcich podmienok:
ste zamestnaní a zamestnávateľ za vás platí poistné;
ste študent do 26 rokov;
poberáte materskú alebo rodičovský príspevok;
ste starobný alebo invalidný dôchodca.
Registrácia SZČO: ako postupovať
Živnosť môžete založiť elektronicky prostredníctvom portálu slovensko.sk alebo osobne na okresnom úrade. Po registrácii získate osvedčenie o živnostenskom oprávnení do troch pracovných dní. Daňový úrad vás automaticky zaregistruje na daň z príjmov. Ak plánujete zamestnávať iné osoby, stanete sa platiteľom dane zo závislej činnosti.
Ak si nie ste istí, či sa vám podnikanie oplatí hneď ako hlavná činnosť, začnite ako vedľajšia SZČO. Získate čas na vybudovanie klientely a preveríte si, či má váš zámer dlhodobý potenciál.
Daňové a administratívne povinnosti SZČO
Oba typy SZČO – hlavná aj vedľajšia – podávajú daňové priznanie typu B. V ňom sa uvádzajú všetky príjmy vrátane zamestnania, podnikania či prenájmu. Vedľajší živnostníci musia požiadať svojho zamestnávateľa o potvrdenie o príjmoch, keďže nemôžu využiť ročné zúčtovanie dane prostredníctvom zamestnávateľa.
Optimalizácia daní pre SZČO:
Uplatnite si paušálne výdavky, ak nemáte veľké náklady.
Sledujte si termíny pre podanie daňového priznania.
Skontrolujte, či sa vás netýka povinnosť registrácie na DPH
Odvody pri hlavnej a vedľajšej živnosti
-
Zdravotné poistenie:
Hlavná živnosť – povinné preddavky sa platia hneď od začiatku podnikania.
Vedľajšia živnosť – preddavky sa na začiatku neplatia, poistné sa dopočíta až po ročnom zúčtovaní.
-
Sociálne poistenie:
V oboch prípadoch vzniká povinnosť platiť odvody až po prekročení zákonom stanovenej hranice príjmov(každoročne sa určuje nová suma).
-
Celkové zaťaženie:
Hlavná činnosť znamená vyššie a pravidelné odvody.
Vedľajšia činnosť prináša nižšie odvody a možnosť začať podnikať s menším finančným rizikom.
Odvody pri podnikaní popri zamestnaní:
Podnikať popri zamestnaní je výhodné aj z hľadiska odvodov, pretože väčšina povinností vzniká až po skončení prvého roka podnikania.
Zdravotné poistenie: počas prvého roka nie je povinné platiť mesačné preddavky, keďže poistné už odvádza zamestnávateľ. Po podaní daňového priznania zdravotná poisťovňa vykoná ročné zúčtovanie, v ktorom určí, či vznikol preplatok alebo nedoplatok.
Sociálne poistenie: prvý rok podnikania sa sociálne odvody neplatia. Povinnosť platiť vzniká až vtedy, keď príjem z podnikania presiahne hranicu určenú zákonom (pre rok 2025 ide o 8 580 €).
Odporúčanie: dobrovoľné platenie nižších preddavkov na zdravotné poistenie už počas prvého roka podnikania môže výrazne znížiť riziko vysokého jednorazového nedoplatku po ročnom zúčtovaní.
Porovnanie foriem podnikania SZČO
Ak sa rozhodujete, či začať podnikať naplno alebo len popri práci, je dôležité poznať základné rozdiely medzi hlavnou a vedľajšou samostatnou zárobkovou činnosťou.
-
Zdroj príjmu:
Hlavná činnosť – podnikanie je hlavným zdrojom príjmu.
Vedľajšia činnosť – podnikanie popri zamestnaní, štúdiu alebo dôchodku.
-
Riziko a zodpovednosť:
Hlavná činnosť – väčšie finančné záväzky, vyššie riziko, no plná nezávislosť.
Vedľajšia činnosť – nižšie riziko, možnosť vyskúšať podnikanie bez straty istoty príjmu.
-
Administratíva:
Hlavná činnosť – viac povinností, priebežné platby odvodov.
Vedľajšia činnosť – menej administratívy, vhodná pre začiatok podnikania.
-
Vhodnosť:
Hlavná činnosť – pre tých, ktorí sa chcú podnikaniu venovať naplno.
Vedľajšia činnosť – pre tých, ktorí chcú podnikať popri inom zamestnaní alebo sa postupne osamostatniť.
Záver
Rozdiel medzi hlavnou a vedľajšou samostatnou zárobkovou činnosťou spočíva predovšetkým v rozsahu povinností, výške odvodov a administratívnej záťaži.
Ak je podnikanie vaším hlavným zdrojom príjmov, musíte rátať s pravidelnými odvodmi a väčšou finančnou zodpovednosťou. Naopak, vedľajšia živnosť je ideálnou voľbou pre tých, ktorí chcú začať podnikať opatrne – popri práci, škole či dôchodku – a zároveň si overiť, či má ich podnikateľský zámer potenciál.
