Súbežné pracovné pomery sú realitou mnohých pracovníkov, ktorí si hľadajú dodatočné príjmy či nové príležitosti. Tento článok podrobne vysvetľuje pravidlá a právne aspekty súbežných pracovných pomerov v rámci jednej firmy, ako aj medzi rôznymi zamestnávateľmi.
Úvod a právny rámec
Súbežné pracovné pomery sú čoraz bežnejšie v modernej pracovnej sfére. Sú ideálnym riešením pre zamestnancov, ktorí hľadajú dodatočný príjem alebo možnosť rozšíriť svoje pracovné skúsenosti. Základné ustanovenie o štandardnom týždennom pracovnom čase v SR je viazané na maximálne 40 hodín týždenne (§ 85 Zákonníka práce).
Slovenský Zákonník práce umožňuje zamestnancovi pri výkone inaḱej zárobkovej činnosti (napr. ďalší pracovný pomer, podnikanie) konať len s písomným súhlasom zamestnávateľa, ak táto činnosť má konkurenčný charakter. Ak zamestnávateľ sa nevyjadrí do 15 dní, považuje sa, že súhlas poskytol.
Podmienky a pravidlá súbežnosti pracovných pomerov
Predtým, než zamestnávateľ alebo zamestnanec uzavrú viacero pracovných zmlúv súčasne, je potrebné poznať presné podmienky, ktoré Zákonník práce pre súbežné pracovné pomery stanovuje.
2.1. Kratší pracovný čas a rovnocennosť pomerov
Každý samostatný pracovný pomer musí byť dohodnutý na kratšom úväzku ako je zákonom stanovený plný úväzok. V praxi to znamená, že nemožno súčasne vykonávať dva plné úväzky v rozsahu 40 hodín týždenne.
Pracovné pomery sú rovnocenné: práva a povinnosti plynúce z každého pomeru sa posudzujú nezávisle, vrátane nárokov na dovolenku, prestávky či výpoveď.
2.2. Výnimky týkajúce sa druhu práce
Ak sú obe práce u jedného zamestnávateľa veľmi podobné alebo identické, môžu nastať komplikácie. V praxi sa požaduje, aby druhá práca nebola len rozšírením toho istého pracovného pomeru (napr. operátorka, ktorá chce pokračovať v rovnakej úlohe v inom čase) – také riešenie sa môže posudzovať ako zlučovanie výkonov do jedného pomeru.
2.3. Pracovné pomery u rôznych zamestnávateľov
Pri výkone súbežných pracovných pomerov u rôznych zamestnávateľov sa posudzuje aj všeobecné pravidlo Zákonníka práce. Ak nová činnosť nemá konkurenčný charakter, zamestnanec nemusí žiadať o súhlas.
Avšak platí, že všetky výkony práce musia byť v rámci zákonných limitov pracovného času (vrátane nadčasov), a to nielen v jednotlivých pomeroch, ale v súčte voči celkovej kapacite zamestnanca.
Výnimky zo súhlasu zamestnávateľa
Existujú však prípady, kde nie je potrebné žiadať o súhlas zamestnávateľa. Tento princíp sa vzťahuje na činnosti, ktoré nemajú priamy konkurenčný charakter. To otvára možnosti pre zamestnancov, ktorí chcú rozvíjať svoje záujmy mimo hlavného zamestnania.
Zahŕňajú vedeckú, pedagogickú, publicistickú, literárnu či umeleckú činnosť. Pokiaľ teda zamestnanec pôsobí mimo oblasti záujmov svojho zamestnávateľa, môže slobodne vykonávať túto činnosť bez obmedzení.
Úväzky a povinné prestávky
Pri zamestnávaní na viacerých pracovných pozíciách sa často vynára otázka pracovného času a povinných prestávok. Podľa legislatívy sa každý pracovný pomer posudzuje samostatne, čo umožňuje uzatvárať viacero pracovných pomerov naraz.
Avšak, rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-585/19 z roku 2021 spresňuje, že minimálny denný odpočinok sa uplatňuje na všetky pracovné pomery ako celok, a nie na každý zvlášť. Toto rozhodnutie má dôležité dôsledky, najmä pre zamestnancov pracujúcich pre toho istého zamestnávateľa na viacero pracovných zmlúv.
Odvody a daňové povinnosti
V oblasti odvodov platí, že každý pracovný pomer podlieha povinným sociálnym a zdravotným odvodom, pričom zamestnanec je povinný odvádzať príspevky z každého úväzku samostatne.
Toto sa vzťahuje aj na situácie, kedy je zamestnanec zamestnaný u viacerých zamestnávateľov. Je potrebné zdôrazniť, že nezdaniteľná časť základu dane sa môže uplatniť iba u jedného zamestnávateľa, čo môže byť dôležité pri optimalizácii daňového zaťaženia zamestnanca.
Záver
Súbežné pracovné pomery sú čoraz rozšírenejšie, no prinášajú so sebou špecifické právne pravidlá, ktoré musia byť dodržiavané. Pre zamestnancov predstavujú možnosť navýšiť svoje príjmy alebo rozvíjať ďalšie schopnosti, no zároveň musia byť pripravení na splnenie zákonných podmienok a povinností. Pre zamestnávateľov tieto pomery prinášajú výzvy v podobe ochrany vlastných záujmov, najmä pri konkurenčných činnostiach. V každom prípade je kľúčové, aby zamestnanci aj zamestnávatelia dôkladne rozumeli svojim právam a povinnostiam v oblasti súbežných pracovných pomerov.
